Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

profil

~ Vivere - militare est! ~

Nad krajinou zúrila búrka. Bol práve spln, no mesiac svoju ziarivu tvár ukrýval za mrakmi, s ktorých padali ťaźké dažďové kvapky. Noc však napriek mrakom nebola tmavá, lebo občas oblohu preťal blesk sťa žiarivý rozvetvený meč, sprevádzaný mohutným hrmením. Živly akoby sa zbláznili. Napriek tomu sa však v mrakoch vytvorila trhlina – malé okienko, cez ktorý dopadal závoj mesačného svetla a jemnou striebornou konturou obkresľoval krajinu hlboko pod sebou –nádherné staré sídlo – panstvo rodiny Dracia. Bol to zvláštny mladý pár. Temný elf a elfka z lesnej ríše, ale láska nehladí na pôvod. Práve táto rodina čakala v tuto krasnu noc prírastok . Presne o 3 :30  sa do noci ako prvá sa narodila Elizabeth. Mala krásne hnedé vlásky, na čo bol jej otecko pyšný.O chvíľočku, asi tak o desať minút neskôr, prišlo na svet aj druhé dievčatko.Malo na rozdiel od Elizabeth svetlé vlásky. „ Melwen“ Povedala mama šťastne v elfskom jazyku, čo znamenalo „molovaná“. A tak sa toto krásne slovo stalo menom druhéj dcérky. Mama sa na ňu pozrela a usúdila, že je po nej. Práve toto dievčatko malo vlásky ako ľan a velké, modré oči presne ako jeho matka. Vtom sa maličká Elizabeth zobudila a pousmiala. Na pliecku mala znak malého draka ako rodinný symbol. Zrejme ju potešilo, že má sestričku. Postupne rástli a ukázalo sa, že na to, že sú dvojičky, sa veľmi málo podobajú. Vlastne obe mali štíhle telá rovnakej primeranej výšky, mali rovnaký, oválny tvar hlavy a rovnako krojené pery. Inak boli ako deň a noc – Eliz temná elfka po otcovi tmavovlasá a zelenooká a Melwen zas po mame elfka, svetlovlasá s modrými očami.Povahovo boli tiež veľmi odlišné, avšak spájala ich láska ku prírode, ktorá bola u Melwen ale o čosi väčšia a talent v kreslení a malovaní, ktorý objavili spolu.Roky plynuli ako voda a sestry rástli do krásy. Obe prejavovali velmi silné magické nadanie. Čoskoro zistili, že každá ma dve vrodené schopnosti po svojich rodičoch. Melwen vynikala v liečiteľstve, ako jej matka a Eliz sa dokázala premienať na vlka, ako ich otec. Čo však bolo zvláśtne, obe mali schopnosť premieňať sa na tieň, hoci to bolo umenie temných elfov. Melwen tak mala v sebe niečo aj z otcovej temnej podstaty a to ju trochu desilo avšak až o par rokov neskôr, keď vyplával na povrch jeho skutočný život, ktorý pred svojou rodinou tajil. Všetko sa začalo okolo 13. narodenín oboch dievčat. Rodičia si prestali rozumieť a domom sa neustále niesli ich hádky, ktore sa síce snažili utajiť za zatvorenými dvermi, no k dievčatam sa aj tak neustále niesli útržky slóv: „Ako si mi to mohol spraviť? Ako si to mohol celé tie roky tajiť? Myslíš vôbec na svoju rodinu, na svoje dcéry?“- Matka plakala a odpovedal jej nahnevaný otcov tón: „ Sama si si vybrala. Som temný elf, neviem prečo by som mal mať nejaké výčitky svedomia. Pre nás sú také veci normálne“. Lenže neboli. Ani pre  temných elfov nieje normálne zabíjanie na dennom poriadku, cvičenie čiernej mágie na bezbranných rolníkoch, ľuďoch bez schopnosti sa brániť a rôzne iné zvrátenosti, ktoré otec tajne páchal celé roky. Nie, bolo za tým niečo viac...ovela viac. Matka v snahe zachrániť svoje dcéry opustila Thomasa, no aj tak nevyhrala. Elizabeth musela ostať u otca. On to tak chcel a Elizabeth tiež, lebo na otcovi lipla najviac. Odišla teda iba s Melwen, vrátila sa späť do lesnej ríše, do svojho rodného sídla Imládris. Sestry s toho boli nešťastné, ale čo mohli robiť? „ Uvidím ťa ešte niekedy?“ spýtala sa Elizabeth a snažila sa nenápadne si utrieť sllzu, ktorá jej vyhŕkla. Ona bola vždy tá, čo neplakala pre nič, Melwenina ochrankyňa  a staršia sestra i keď iba o par minút. Melwen mala však jemnú povahu po mame. „ Určite sa uvidíme sestrička, na Finálii..." Šepla Melwen v snahe uchlacholiť svoju sestru. Po prázdninach totiž mali obe nastúpiť na legendárnu školu mágie. Melwen sa už nevedela dočkať. Bolesť z odluky od vlastnej sestry bola veľmi Veľká. Čo sa týka otca, nevedela, čo si ma o ňom myslieť. Na jednej strane Niekto, kto ju učil šermovať, strielať z luku, poznávať prírodu a zvierata, na druhej stranezradca, ktorý svoju pravú tvár drźal v úzadí... Imládris bol však balzam na Melweninu zranenú dušu. Nádherné elfské lesy, po ktorých sa celé prázdniny túlala vo dne, v noci, na koni, peši, priam prekypovali čarovnou mágiou. Melwen bola na tom mieste šťastná, no často myslela na to, ako by sa toto všetko páčilo jej sestre, s ktorou všetko zvykla zdielať. No to sa nedozvie nikdy. Temným elfom vstup zakázaný.

~ Ad eundum quo nemo ante iit. ~

Prvé dni na Finálii ju vela veci fascinovalo. Mala málo priateľov, lebo bola taká "bifľoska", knihomol, na hodinach vždy vedela odpovedať, kúzla sa učila rýchlo a to jej vela ľudi závidelo. Melwen si však takto budovala istotu , ktorú doma nepoznala. Našla si vsak par priatelov no najviac sa tešila z toho, že môže byť zo svojou sestrou. Najväčšmi ju však fascinovala Finálska kniznica a astronomicka veza. Čo sa týka predmetov, zahlasila sa na všetky. Keďže mala málo  priateľov, dni naplneneé samotou využivala na cvicenie kúziel, čítanie kníh, kreslenie a experimenty s elixírmi. Niekedy iba tak objavovala zákutia lesov, lák, skál, alebo prenikala do tajomstiev hradu.Po roku štúdia jej mama konečne našla učiteľa šermu, mladého elfa Murtagha, ktorý má zhodou okolností také isté meno, ako....no ako istá osoba v ich desivom rode. Nie pre učenie, i keď ho značne pribudlo, ale pre odhalenie rodinnej kliatby, ktora sa opäť hrozivo vynárala a postihovala jej sestru Elizabeth bol pobyt na Finálii niekedy náročný.  Melwen z Elizabeth našli v knižnici knihu o starobylych, čarodejníckych rodoch, kde našli svoj rodokmeň i temný príbeh o rode Dracia, ktorý vysvetloval Elízkyne zvláštne záchvaty a hlasy, čo jej našepkávali zlo. Eliz bojovala a zatiaľ ju to nepremohlo.  Niektoré rodiny si možno ešte pamätajú na hrôzu pred takmer 200 rokmi, ktoru medzi čarodejníkmi a inými bytosťami – hlavne medzi obyčajnými ľuďmi šírili dvojčatá Hortagh a Murtagh Draciovi.Vraždy, zastrašovanie, nezvestné osoby, nevysvetliteľné katastrofy v Merthyskom svete a mnohé ine, bola práve ich zásluha až dokým Hortagha nechytili a neposlali do vyhnanstva z krajiny, kde o niekoľko rokov zomrel. Murtagh sa oženil zo Shaiyou Tankarwill a mal s nou Syna Edmunda, ktorý, keď sa dozvedel o otcovej minulosti, ušiel z domu a nikdy viac s ním neprehovoril. Murtagha dlho nemohli chytit, hoci mu boli neustále na stope, ušiel im a viac o ňom nepočuli. Podaktorí si myslia, že zahynul v Argyllskych lesoch, kde bol videný naposledy. Jeho žena Shaiya ako aj jeho syn Edmund odmietli podať o ňom akékoľvek informácie. Shaiya skonala niekľko rokov po jeho úteku na Dračie kiahňe, ktoré boli v tom čase ťažko liečiteľné. Tento strašný príbeh teraz rezonuje v dušiach Melwen a Elizabeth a desí ich. Zrazu majú podozrenie. Čo ak tie otcové záhadne cesty niečo znamenaju? Čo keď mama niečo tušila a preto sa s nim rozviedla? Elizabeth napísala otcovi list, v ktorom mu oznamuje, že už vieme o temnej stránke rodu Dracia a priamo sa otca pýta na nejaké veci. Svoj stav však zamlčala. Otcova vyhýbavá a nelogická odpoveď len upevnila Melwenino  Elizkyne podozrenie. Melwen má navyše ešte jednú starosť - nehrozí Elízke cez prázdniny od otca nebezpečenstvo? Netrvalo dlho a Melwen sa zblížila z Murtaghom natoľko, že kaďý, kto ich vidí spolu, hoci pri tréningu alebo na prechádzke v lese, vraví, že je to zamilovaný pár. A majú pravdu. Murtagh sa stal silnou súčasťou Melweninho života a hlvane jej srdca. Horšia vec sa stala jej sestre Elizke, ktorá o svoju lásku prišla a navyše opakovala tretí ročník, lebo pre osobné problémy nebola schopná spraviť koncoročné skúšky. Záchvaty, zlé hlasy, ktoré jej v hlave našepkávajú zlo, zahrávanie si s čiernou magiou, skúšanie kliadieb - toho všetkého bola Melwen svedkom u svojej sestry, ktorá ale nechce tieto veci robiť. Sestra tomu však statočne odoláva. zatiaľ. Súvisi jej stav z otcom a jeho podozrivou činnostou? Cez prázdniny sa totiž jednoznačne presvedčili, že on už svojej temnej stránke podľahol.... všimli si to aj archonti, ktoré o temnej legende rodu Dracia a možnom riziku jeho potomkov informoval verejnosť prostredníctvom novín. akoby to cele nestačilo, sestry Draciove su sledované archontmi tak, ako ich otec, ktorý sa stýka s podozrivými individuami. Melwen a jej sestre sa ušlo zazerania, šuškania a ukazovania prstom až až. Melwen tomu zo začiatku dosť podliehala, ale Murtagh stál verne pri nej i v tomto ťažkom období a tak sa naučila žit s nálepkou, že je "zlá" lebo je Dracia. Svojho otca však úplne znenávidela, no hnevalo ju, že vďaka spomienkam z detstva a jej obľúbenému športu - šermu a lukostrelbe, to nemôže povedať z istotou, pretože cíti, že nejaké kladné city ešte k otcovi prechováva, i keď toho nieje veľa. Práve šerm a jej milovaný učiteľ tejto činnosti, Murtagh, jej pomáhajú prekonávať ťažkú situáciu. Jedny Vianoce sa odohral dosť nepríjemný incident. Otec použil na  Elízku čiernu magiu a nebyť Coula, mladíka, ktorý v poslednej dome navštevuje ich dom a sestre nieje ľahostajny, ktovie, ako by to dopadlo... táto príhoda však skončila šťastne, lebo Elízka  v Coulovi našla svoju lásku. Coul jej na vianoce dal najkrajší darček: prvý bozk a svoju lásku, ktorou ju zahrňuje odvtedy stále. Melwen sa veľmi vydesila, keď sa dozvedela ootcovych metodach, no upokojila sa, keď zistila, akého ma Elíz ochrancu a tešila sa spolu zo svojou sestrou. Napokon sa stala ešte jedna udalosť. Otec zdrhol spod dozoru archontov a noviny to onedlho rozhlásili do všetkých kútov.... sestry Draciove majú podozrenie...  Draciovská krv a jej zlo nedali na seba nakoniec dlho čakať a prejavili sa aj v Melwen. Dalo sa čakať, že niečo s toho ovládne aj ju...možno práve preto jej otec je temný elf. Jej temná stranka nebola však taká viditeľná a silná ako u jej sestry Elizabeth, skôr sa to dá nazvať tak, že Melwenina osobnosť sa nezmenila, len sa v nej prejavuje jej druhá identita - inými slovami, navonok je ďalej tá dobrá, nevinná a priateľská osoba, aj vo vnútri, no zároveń je nevyspytateľná, rafinovaná a dá sa povedať źe aj podlá. Túto stránku jej osobnosti však nepozná nikto, ani jej sestra... Otec bol ďalej nezvestný, archonti pátrajú, a navyše sa potvrdilo jej a Elizkine podozrenie o tom, že je neregistrovaný animágus - čierny vlk. Dokonca sa našiel aj dôkaz jeho pohybu okolo Finálie - zdrap látky z jeho plášta a jeho iniciálami v lese. Sestry sá majú na pozore, no Melwen má podozrenie, že Elizabeth niečo tají. Žeby sa tajne stretávala z otcom na ktorého je i napriek tomu všetkému stále naviazaná? Melwen tomu odmieta veriť no zároveň sa snaži zistiť viac. Podľa jednej knihy by smrť jej otca malo znamenať zmiznútie prekliatia Draciovcov, keďže rod jeho smrťou vyhynie po meči. O nejaký čas sa však odohrala ešte jedná udalosť a to veľmi dôleźitá a nádherná: Murtagh ju rok pred jej ukončením štúdia požiadal o ruku, takže má teraz snúbenca a na prste snubný prsteň s elfským vyznaním lásky v písme Tengear po obvode. Znamená to, že keď doštuduje, vezmú sa. Melwen vďaka láske, ktorou ju Murtagh zahŕňa lepšie prekonáva tieň vo svojej duši a v poslednom čase na nej opäť vidno šťastie i keď iba v jemných náznakoch. Po prázdninách konečne archonti urobili aj jeden pozitívny krok - zbavili ju a jej sestru Elizabeth podozrenia a prestali ich sledovať. Melwen a jej sestra sú teraz slobodne, no aspoň si to mysleli, dokiaľ sa znovu nestretli z otcom a nezaobišlo sa to ani bez útokov  - Elizabethin chlapec Coul to pocítil koncom minulého roka a samotná Elizabeth už aj predtým, no tento rok si znovu odniesla početné zranenia. Melwen bola napadnutá dva razy: prvý krát otec zautočil ako vlk. Vtedy ju zachránila Elizabeth no tá sa sama o pár dni stala obeťou jeho hnevu a vyriekol čosi strašné: "nabudúce to pocíti Melwen". A naozaj, jeho útok nedal na seba dlho čakať a Melwen po dlhom čase znovu okúsila kliatbu bolesti. Ešteže bol na blízku profesor. Odohnal otca a vyhlasil poplach. Tak teraz o ňom na Finálii vedia a on sa tak skoro neodváźi vrátiť. Melwen však trápi ďalšia jeho vyhrážka, ktorý vykríkol pri úteku pred profesorom: "Melwen toto budeš hlboko ľutovať a on tiež". Tým "on" nemyslelprofesora. Ukazoval na Melwenin snubný prsten a Melwen pochopila, že myslí Murtagha - jej snúbenca, z ktorým sa bude čoskoro brať. Vôbec to nebrala naľahku váhu tie slová. Medzi tým sa viac zblížila z kamarátom Cedricom z fakulty, ktorý je aj v jej ročníku. Cedric jej bol v tomto období veľkou oporou. Onedlho sa rozišla  s ním priateľka. Vtedy Melwen prvý krát videla jeho slzy a to ich zblížilo ešte viac. Cedric sa jej teraz snaží pomáhať zo všetkých síl. Melwen trápi ešte jedna vec: končí školu, ale čo jej sestra, ktorá tu bude ešte rok? ako ju má ochrániť pred otcom, keď tu nebude? Nie! nesmie ju tu nechať napospas osudu. Požiada o miesto na Finálii aj keby mala robiť tu najhoršiu robotu - vlastné ambície musí dať na istý čas bokom ale stojí jej to za to. No a nakoniec prišli skusky SOVA. Melwen ich urobila na samé výborné a po tom, čo si podala žiadosti o prácu na Finálii, odišla na svoje posledné prázdniny za Murtaghom, nedočkava čakajuc sovu z Finálie o jej prijatí, alebo odmietnutí.... 

~ Postatem obscuri lateris nescitis! ~

Po dvojmesačných prázdninách, ktoré Melwen strávila na kurze ako prípravu do nového zamestnania, sa chystala v jej živote veľká udalosť. Nielenže v septembri nastúpila do nového zamestnania – na Finalsku školu čarodejnícku, ale čakala ju svadba z jej milovaným Murtaghom. Malo sa tak stať koncom septembra, keď lesy hrajú všetkými farbami žltej, hnedej a červenej no ešte stále nestratili ani svoju zelenú farbu a teplé dni ešte nepominuli. V jeden takýto nádherný deň kráčala Melwen v nádherných bielych šatach ku kostolu nemysliac na otca, ani na kliatbu, ani na veštbu, na nič zle, iba na to, že pri oltári stojí jej milovaný, z ktorým chce stráviť celý svoj život. Vošla do kostola a postupne z nej opadol aj počiatočný strach, keď ho zbadala, jeho pohľad sledujúc jej tvár. V Tej chvíli nevidela nikoho, ani sestru, ani Cedrica, ani ostatných ludí v kostole, iba jeho, Murtgaha. Spamätala sa, až keď stála vedla neho pred oltárom a začala svadobná reč. Mal to byť Melwenin najkrajší deň v živote. Mal...ale nebol. Namiesto toho sa jej do pamäte zapísal ako najhorší, najsmutnejší, ako nočná mora, ktorá jej ešte dlho potom nedala pokojne spávať. Obrad sa blížil ku koncu a keď zazneli slová:“ nech prehovorí, alebo mlčí navždy“, kostolom sa ozval hlas, z ktorého mala toľké roky strach a do popredia  vyšiel jej otec. Všetko sa udialo v zlomku sekundy. Skôr, ako stihol ktokoľvek zasiahnúť, Thomas Derryl Dracia zasiahol Murtagha Argylla Wallaca smrtiacou kliatbou priamo do srdca. Murtagh padol mŕtvy na zem pred oltár. Vtedy sa udialo niečo zvláštné – Thomas zbledol a bezvládne klesol na zem. Stihol ešte vysloviť jediné slovo „Argyll...“, hneď nato bol mŕtvy. To už však Melwen nezaregistrovala, lebo v bezvedomí klesla na Murtaghovo mŕtve telo. Prebrala sa až v na ošetrovni, kde ju dopravil Cedric. Od neho sa dozvedela o otcovej záhadnej smrti, aj o tom, že jej sestra Elizabeth a jej priateľ Coul sa postarali o telá, aj to, archonti už o tom vedia.. Mlwen však bola v tej chvíli plná bolesti a smútku zo straty milovaného, vlastne neriešila nič, nepočúvala Cedrica, nechcela vidieť ani sestru. Uzavrelasa do seba. Keď ju pustili z nemocničného krídla, čakala ju posledná rozlúčka z Murtaghom. Pozvala aj Cedrica. Pohreb sa konal v Imladrise, kde sa prvý krát od tej udalosti stretla zo svojou sestrou Eliz. Melwen bola nadalej odmeraná a to vnieslo do ich sesterskeho vzťahu nezhody, ktoré mali trvať ešte dlho potom. Pohreb bol dôstojny, presne taký, aký si bojovník Murtagh z rytierskym srdcom zasluhoval. Poctu mu prišli vzdať elfovia z celeho Imladrisu a na jeho hrobe bola osadená socha bojovníka z mečom, ktorá mala črty jeho tváre. Melwen neskôr pri tejto soche trávila veľa času. Keď sa vrátila naFináliu, mala pocit, akoby sem ani nepatrila. V jej srdci bolo prázdno, ktoré nevedel nikto a nič naplniť. Jej práca bola bez života a keď mohla, vyhýbala sa ľuďom a zatvárala sa vo svojej veži, alebo sa celé hodiny a noci túlala polesoch v okoli Finalie. Jediným  spoločníkom v jej samote bol Cedric. Neopustil ju aj napriek tomu, že aj pred nim sa uzatvárala a viac menej ho ignorovala ako ostatných. Jeho vytrvalosť a starostlivosť však nepoľavila a Melwen ho pomaly púšťala cez svoje bariery ďalej. Asi rok po Murtaghovej smrti, keď bolo jasné, že Melwenin stav sa vôbec nezlepšuje, prišiel Cedric z pozvánkou na niekoľkodňovú dovolenku v jednom z grófstiev Merthye uprostred lesov, kde nikdy predtým nebola pri malom jazere ukrytom v nedotknutom naručí prírody. Melwen najprv nechcela, no potom súhlasila z vidinou, že na pár dni vypadne z toho vezenia, ktoré pre ňu Finália v tom čase bola. Dovolenka sa nakoniec vydarila. Už prvý deň sa cítila podstatne lepšie, ako na Finálii. Možno to bolo vďaka nádhernému prostrediu a možno za to mohol Cedric, ku ktorému cítila veľkú blízkosť. Večer pri západe slnka sa nechala vtiahnuť do týchto nových pocitov a na chvíľu zabúdajúc na svoju bolesť prvý krát pobozkala Cedrica. V ten večer sa dozvedela o jeho citoch ku nej, no on mal kvoli tomu veľké výčitky svedomia.V noci mala sen o Murtaghovi, ktorý jej vyčítal, že sa pre neho stále trápi a ktorý jej povedal, že jej niekoho poslal,aby ju namiesto neho chránil a miloval. Na záver ešte dodal, že pomoc má hladať u svojej mamy a potom sen zmizol a Melwen sa zmätená prebudila a porozprávala o sne Cedricovi. V ten deň s Cedricom plávali v jazere a na starosti sa zabudlo. Večer spolu pozorovali západ slnka a zopakovalo sa to, čo predchádzajúci večer. Melwen cítila, že jej srdce znovu ožíva láskou, no aj tak v ňom bolo priveľa bolesti a ona to chcela riešiť. Vtedy prišla na to, čo znamenala Murtaghova rada: „hladaj pomoc u matky.“ Jej mama pracuje z elixírmi a je jeden, veľmi mocný, ktorý naveky vymaže city ku konkrétnemu človeku, no spomienky nechá. Ak Melwen vypije tento elixír, pri spomienkach na Murtagha nebude cítiť bolesť a prázdnotu. Bude to, akoby spomínala nacudziu osobu, z ktorou mala krásne zážitky. Melwen sa táto predstava trochu nepáćila, no nemala na výber. Vedela, že Murtaghovou smrťou sa bude trápiť dlhé roky, možno aj navždy. Rozhodla sa teda pre elixír. Takto bude môcť otvoriť srdce novej láske a nie umárať sa zbytočne pre niečo, čo je nenavratne preč... Na druhý deň boli na prieskume a videli opálové draky – typické pre túto časť zeme. Melwen samozrejme všetky ich zážitky dokumentovala – zapisovala, kreslila, dokonca sa jej podarilo nájsť pár šupín tohto draka. Dovolenka sa skončila a oni sa vrátili na Fináliu. Teda ona na Fináliu a Cedricdo mesta Geminis, kde precoval. Melwen nastúpila do práce v oveľa lepšiom stave, ako keď odchádzala na dovolenku. Hneď napísala mame a tá jej po sestre poslala elixír. Toto ich stretnutie ale prinieslo oveľa viac, ako len elixír. Elizabeth, nešťastná, že Melwen odmietala jej pomoc a stále zdrvená otcovou záhadnou smrťou  sestre veľa vyčítala. Bola za to na ňu nahnevaná a ich stretnutie po dlhom čase skončilo hádkou. Melwen bola z toho nešťastná, no v tej chvíli nevedela, ako to rieśiť. Večer pred spaním vypila elixír a na druhý deň sa zobudila ako iný človek. Aspoň sa tak cítila. Ťaživá bolesť bola preč a jej srdce sa vznášalo naplnené láskou ku Cedricovi. Oznámila mu, čo urobila a aj to, že to urobila pre neho. Od tej chvíľe boli spolu a Cedric pre svoju lásku nemusel mať výčitky svedomia. Najťažšie obdobie mala Melwen za sebou, lenže vyskitli sa ďalšie problémy, ktoré bolo treba riešiť. Melwen sa skamarátila sa z prváčkou Niou Goldstone. Veľmi si ju obľúbila. Možno aj preto, že mali spolu tak veľa spoločného – ani s ňou sa osud nemaznal. Prišla o svoju rodinu. Melwen sa snažila byť pre ňu oporou a pomahala jej ako sa dalo. Bola tu však aj jej sestra, z ktorou mala teraz problémy. Nastal koniec školského roka a prázdniny, ktoré Melwen strávila pátranim po príčine otcovej smrti. Dopátrala sa ku zaujímavým veciam. Cestovala do Argyllských lesov, kde podla legendy zmizol Murtagh Dracia, jedno z vražedných dvojčiat, z ktorého vzišiel rod Dracia a kliatba, ktorá sa skončila smrťou Thomasa Derryla Draciu. Prišla do malého opevneného mestečka Citadela, ktoré sa kedysi dávno nazývala podla draka – Argylla, podla ktorého nesú svoje meno aj záhadné lesy naokolo. Tam sa ubytovala a po dlhom zisťovani medzi ľuďmi sa dostala v antikvariáte k čarodejníckym legendam a povestiam. Obyčajná knižka pre deti, velmi stará a po istom čase stiahnutá z predaja, keďže legendy poukazovali na reálne strašné udalosti, na ktoré chceli radšej všetci zabudnúť. Toto je vydanie pre deti, preto je jasne, že informácie sú skreslene a neúplné. Vyskytujú sa tam však oba rody – Dracia, Argyll. Podľa tejto legendy bol drak múdry a priateľsky k ľuďom, ktorí ho zachránili pred smrťou. Tí ľudia boli zakladatelia oboch rodov – jeden z nich dostal na počesť svojho hrdinského činu od draka meno pre svoj rod – odvtedy boli jeho potomkovia Dracia – rod draka. Druhy hrdina bol pomenovaný MENOM toho draka. Drak sa volal Argyll. Oba rody boli neskonalé hrdé a pyšné a čoskoro medzi sebou začali viesť boj, kto bude vládnuť nad územím Argyll. Ľudia si ich vážili, lebo sa priatelili z drakom. Drak sa stal ich znak, drakovo meno Argyll sa stalo menom osady pri lese, ktorý tiež nesie jeho meno. Rody Dracia a Argyll viedli medzi sebou krvavé boje až sa drak nahneval a preklial oba rody. Kliatba, ktorá spôsobila toľké zlo v rode Dracia – príčina vyčíňania dvojičiek i Thomasovho zla. Kliatba mala niesť ich nenávisť a zlobu líniou prvorodených synov, mala sa dediť, až kým by rod nevyhynul po meči – to sa stalo z rodom Dracia po smrti Thomasa Derryla Draciu, ktorý mal iba dcéry, no žiadného syna, ktorý by niesol kliatbu ďalej. Keby sa všakThomas dožil vnuka, podľa knihy, v ktorej píšu o dedičných kliatbach, by kliatba teoreticky mohla pokračovať obgeneráciu, keďže pôsobila aj na jeho dcéry. No Thomas je mŕtvy a jediný pod kliatbou je starý otec Severus, čo na budúcich synov Melwen a Elizabeth nemá dosah.Línia bola preušená, no následky kliatby pocítili obe sestry Draciové. Melwenin snúbenec Murtagh však nijakú kliatbu neniesol, lebo nebol priamy potomok. On bol priamy potomok rodu Wallace, ten rod bol čistý. Z rodu Argyll pochádzala jeho matka, no aj rod Argyll vyhynul po meči. Kliatba bola teda mŕtva, no čo bolo pravou opríčinou Thomasa Derryla Draciu? V legende sa ďalej hovorí, že nakoniec oba rody uzavreli mier a spečatili ho slávnostným sľubom, ktorý mal držať obe strany v mieri navždy. Viac sa v tejto legende nepíše. Iba toľko, že drak Argyll ostal naďalej bývať v lesoch, no utiahol sa do ústrania ďalej od ľudí. Hoci kniha neposkytla Melwen priamu odpoveď, nevzdala sa a vo svojom pátraní po pravde pokračovala ďalej. Najprv zašla do mestského archívu, kde porovnala legendu z knihy z historickými faktami. Všetko sedelo a bolo tam toho oveľa viac, ako v detskej knižke povestí a legiend. Napríklad to, že po uvalení drakovej kliatby na oba rody sa v lesoch začali diať zvláštne veci  a ľudia uverili tomu, že sa tam usadilo zlo týchto rodov a že lesy sú tiež prekliaté. Nik nevie, čo sa stalo z drakom, možno dodnes drieme ukrytý v lesoch, kam radšej nik nechodí, no po čase mesto zmenilo názov z „Argyll“ na „Citadela“. Melwen stále premýšlala nad tým sľubom mieru, čo mal rody držať navždy v mieri. Keže v kronike toho viac nenašla, utvorila si vlastnú teoriu, ktorú si plánovala aj overiť. Najtrvácnejším sľubom je predsa neporušiteľná prísaha. Možno zahrňovala to, že ak ktokoľvek z krvi rodu Dracia vztiahne nepriateľsky ruku na niekoho z rodu Argyll a naopak, ak niekto z rodu argyll poruší mierovú prísahu a pokúsi sa ublížiť niekomu z rodu Dracia, bude ho to stáť život. To by aj bolo logické. Murtagh síce nebol priamy potomok rodu Argyll, no bol pokrvný potomok a Thomas na neho zaútočil, lebo nevedel že pochádza z toho rodu začo ho čakala smrť kvoli porušeniu neporušiteľnej prísahy oboch rodov. Tesne pred svojou smrťou však tomas vyslovil slovo „Argyll“ čo by mohlo znamenať, že mu došlo, z akého rodu je Murtagh. To ale znamená, že Thomas legendu poznal a ak ju poznal, musí existovať presnejší záznam udalostí, ako detská kniha a kronika obce. Melwenina teória do seba krásne zapadá a všetko ukazuje jediným smerom -> musí existovať kronika rodu Dracia a možno aj kronika rodu Argyll. Jedna, alebo druhá by jej mohla pomôcť pri overení pravdivosti jej teórie, prípadne by odhalila pravú príčinu, ak by Melwenina teoria predsalen nesedela. Melwen sa po dvoch mesiacoch Pátrania vrátila naFináliu, kde začínal nový školský rok a aj napriek nezhodám zo sestrou sa s ňou v jeden jesenný deň stretla na brehu jazera, aby ju o všetkom informovala a poprosila ju o pomoc. Keďže Elizabeth býva v sídle Dracia, má väčšiu šancu získať kroniku rodu, ako ona. Eizabeth ju vypočula a nakoniec súhlasila, že sa o to pokúsi. Ak by to nevyšlo, Melwen by sa pokúsila dostať ku druhej kronike, no tá môže byť kdekoľvek. Toto bola zároveň rozlúčka zo sestrou, ktorá sa chystala na dlhú cestu. Po tom, čo sa rozišla z Couloma zatúžila po celkovej zmene. Sestry sa teda rozlúčili a Melwen neostávalo nič iné, iba čakať,ako sestra dopadne v zaležitosti z kronikou. Na istý čas teda tieto veci pustila z hlavy.

TOPlist